POLOHA
Svojou zemepisnou polohou je Chorvátsko stredoeurópska aj jadranská krajina, ležiaca takmer v srdci Európy. Na severe hraničí so Slovinskom a Maďarskom, na východe so Srbskom, Bosnou a Hercegovinou, na juhu s Čiernou Horou a s Talianskom susedí morskou hranicou.
Krajina má cca 4 100 000 obyvateľov. Hlavné mesto Zagreb sa nachádza vo vnútrozemí v severnej časti krajiny s počtom cca 800 000 obyvateľov. Vodice sú letovisko známe svojou vitalitou, rôznorodosťou turistickej ponuky a prívetivými domácimi, kde si každý návštevník nájde to svoje. Mestečko leží na pobreží v širokom zálive, 11km severozápadne od Šibeniku s počtom obyvateľov cca 10 000.
Chorvátsko je so svojou rozlohou 56 542 km2 pevniny a okolo 31 100 km2 mora pre mnohých Európanov obľúbenou destináciou na letnú dovolenku.
Priemerná šírka Jadranského mora je 170 km a hĺbka 252 m. V severozápadnej časti je plytšie, v južnej časti je oveľa hlbšie. Chorvátske pobrežie je jedno z najčlenitejších pobreží na svete, so svojimi 1 185 ostrovmi a ostrovčekmi. Najväčší ostrov je Krk, ďalšie z väčších ostrovov sú Cres , Brač, Hvar, Pag a Korčula. Najväčšie polostrovy sú Istria a Pelješac, najväčší záliv je Kvarnerský záliv. Dĺžka pobrežia spolu s ostrovmi je 5 835 km.
PODNEBIE
K intenzívnemu rozvoju v oblasti cestovného ruchu prispieva aj priaznivé podnebie, zastúpené na pevnine miernou kontinentálnou klímou s čiastočne horským podnebím v hornatých častiach krajiny, kým na jadranskom pobreží vládne príjemná mediteránska klíma s množstvom slnečných dní počas celého roka a teplým morom, dosahujúcim v letných mesiacoch teplotu 28°C. Priemerná teplota vzduchu v januári vo vnútrozemí sa pohybuje okolo 0 až 2°C, v auguste 24 až 28°C, priemerná teplota v prímorských oblastiach v januári dosahuje 6 až 11°C v auguste 26 až 30°C.
Na klimatické pomery značne pôsobia vzdušné prúdenia – vetry. Najsilnejšie sú počas zimného obdobia, osobitne v prímorskej a horskej časti Chorvátska, kde ich do značne miery modifikujú lokálne orografické pomery.
Bóra
Na jadranskom pobreží je najznámejším vetrom bóra (domáci názov bura). Fúka z pevniny smerom na more, studený a suchý, vyslovene ľadový nárazový vietor trvajúci niekoľko dní. Svojou silou a rýchlosťou sa vyznačuje najviac v miestach Rijeka, Senj, Maslenica, Split, Vrulja a Makarska, pričom častejšie sa vyskytuje na severnom Jadrane (jeho výskyt smerom na juh klesá). Bóra najčastejšie fúka v zimnom období, často spôsobuje ťažkosti v doprave. Niekedy sa môže aj v lete vyskytnúť silný vietor a vďaka svojej nárazovosti zapríčiňuje šírenie lesných požiarov.
Jugo
Teplý južný alebo juhovýchodný vietor, ktorý domáci nazývajú jugo. „Jugo“ najčastejšie vzniká prechodom vzdušných más zo severnej Afriky cez Stredozemie, ktoré sa pri transporte obohatia o vodu, a ku nám prichádzajú ako teplý a vlhký vzduch. Zapríčiňuje početné zrážky .
Mistrál
Počas letného obdobia v prímorskej oblasti fúka mistrál. Ide o vietor severozápadného prúdenia medzi azorským poľom vysokého tlaku a východného poľa nízkeho tlaku. Mistrál fúka približne rovnakou malou rýchlosťou počas jasného počasia a zmierňuje dennú horúčavu na ostrovoch a na pobreží.