Historické pamiatky Vodice
Oblasť dnešného mesta Vodice bola obývaná už v 4. storočia pred n. l. Viedli tadiaľ rímske obchodné cesty, od Iaderu (Zadar), cez Arauzonu, až do Saloni. V 13. storočí sa v týchto miestach začínajú stavať domy, kostoly a zámky. V 15. storočí zahnala turecká armáda Chorvátov do Vodíc. V 15. a 16. storočí vybudovali ľudia okolo svojho nového obydlia vysoký múr s tromi vežami. Neskôr, keď už obranné múry nebolo treba, ľudia využili jeho kamene a stavali z nich domy. V dnešnej dobe múr a veže už neexistujú. Vodice zostali jediným mestom v okolí, ktoré nebolo pod tureckou nadvládou, a to vďaka malému zázraku: 4000 vojakov tureckej armády bolo pripravených zaútočiť na Vodice, keď sa na mori nečakane objavila loď zo Zadaru a pomohla Vodiaciam v boji proti Turkom. Turecká armáda odchádza definitívne z mesta až koncom 18. storočia, obyvatelia Vodíc odkladajú meče a vracajú sa k pestovaniu viniča a olív.
Čorićev toranj (Čoričevova veža)
Čorićova veža je unikátnym príkladom obrannej veže, ktorej výstavba sa viaže k roku 1533, kedy bola uzavretá zmluva o výstavbe domu medzi Jeronimom Saracenisom a kamenárom Ivanom z Hvaru. Erb na východnej stene veže má iniciály H S, ktoré sú spojené s menom Hieronymus Saracenis. Veža neskôr zmenila majiteľa a je známe, že v 17. storočí patrila šibenickej šľachtickej rodine Fondra, ktorá premenila budovu na bývanie.
Crkva Sv. Kríža (Kostol sv. Kríža)
Gotický kostol bol postavený na začiatku 15. storočia, presnejšie roku 1421. Bol zasvätený sv. Krížu a zároveň slúžil ako župný kostol. Počas leta sa v kostole konajú výstavy – najčastejšie moderného umenia.
Župna crkva Sv. Križa sa zvonikom (Župný kostol Sv. Kríža so zvonicou)
Farský kostol dal postaviť známy dalmatínsky barokový majster Ivan Skok. V roku 1725 Skok pracoval na kaplnke hlavného oltára, ktorá bola začlenená do neskoršieho rozšírenia kostola (v rokoch 1746 až 1749), kedy kostol dostal harmonickú fasádu s barokovým portálom a honosnou rozetou a bočné steny s oválnymi barokovými oknami. Autorom oltárnych obrazov je známy maliar dekoratívnych fresiek Eugenio Moretti Varese. Panely, z ktorých jeden zobrazuje Svätú rodinu a druhý Srdce Ježišovo a svätých, boli s najväčšou pravdepodobnosťou vyrobené v roku 1851. Zvon je dielom majstra Vicka Macanovića z Dubrovníka. Kostol bol vysvätený v roku 1760.
Crkva Sv. Ilije Proroka (Kostol Sv. Iliu Proroka)
Kostol bol postavený roku 1298 obyvateľmi Pišča. Až v roku 1493 bol posvätený Sv. Iliu Prorokovi. Je obstavaný múrom a predpokladá sa, že sa v jeho blízkosti nachádzal cintorín. Dnes sa v kostole koná len jediná omša v roku a to 20. augusta.
Historické pamiatky ostrov Prvić
Ostrov s dvoma osadami, Šepurine a Prvić Luka, sa spomína už v 11. storočí. Významnejšie osídlenie začalo útekom obyvateľov Srimy a Vodíc zo strachu pred Turkami a v 16. storočí sa stali módnym cieľom šibenických šľachticov a šľachticov. Bohatí si tu stavajú svoje vily a letné domy. Výnimkou nebola ani slávna rodina Vrančićovcov zo Šibeniku. Faust Vrančić sa narodil v Šibeniku v roku 1551. Už pri zmienke jeho mena je prvou asociáciou padák. Leonardo bol však všestranný mysliteľ a vedec. Pod vplyvom svojho slávneho a uznávaného strýka Antuna Vrančića, samotného veľkého vedca, sa rýchlo preslávil ako historik a spisovateľ. Je autorom prvého tlačeného chorvátskeho slovníka. Zomrel v Benátkach v roku 1617, no podľa Faustovho výslovného želania boli jeho telesné pozostatky prevezené do kostola Matky Božej Milosrdenstva v Luke.
Kláštorný a farský kostol Matky Božej Milosrdnej bol postavený koncom 15. storočia. Bol niekoľkokrát modernizovaný a renovovaný. V stene kostola je ranokresťanský fragment s vyobrazením kríža a interiér zdobí päť barokových oltárov.
Obec Šepurine
Krásna, pokojná, stará a vznešená, kradne dych pred každým domom. Ulice sú dláždené, kamenné, strmé… Kamenné domy, každý uchvacuje svojou jedinečnosťou, no všetky tvoria jedinečný celok a patria do rovnakého príbehu. Ten, ktorý hovorí o niekdajšej nádhere a bohatstve a smiechu, ktorým zvonili tieto zvony. Kedysi mali Šepurine viac obyvateľov ako Vodice, školy boli plné detí. Dnes, žiaľ, zdieľajú osud všetkých ostrovných miest. V malebnej Šepurine stoja dve sakrálne stavby. Farský kostol Nanebovzatia – bol postavený v roku 1878 a Kostol sv. Roka – bol postavený v roku 1620 a je známy svojim unikátnym barokovým oltárom. Pre svoju ozdobnosť a monumentálnosť patrí tento oltár do doby benátskych dielní. Pri kostole bol objavený starý chorvátsky cintorín z 9. a 10. storočia. Našli sa tam fragmenty pletených ozdôb z rovnakého obdobia.
CENTRUM FAUSTA VRANČIĆA – v roku 2012 bolo v prístave Prvić otvorené Pamätné centrum Fausta Vrančića venované prvému chorvátskemu lexikografovi, veľkému vynálezcovi a biskupovi Faustovi Vrančićovi.
Historické pamiatky Šibenik
Šibenik sa prvýkrát spomína na Vianoce v roku 1066 v dare kráľa Petra Krešimira IV., preto sa mu hovorí aj Krešimirovo mesto. Založili ho Chorváti pred viac ako tisíc rokmi, čo z neho robí najstaršie pôvodné chorvátske mesto na Jadrane. Začalo sa rozvíjať z osady na úpätí pevnosti sv. Mihovila, ktorý sa týči na strmom brale nad mestom. Štatút mesta získalo v roku 1169. Po predaji Dalmácie Benátčanom sa Šibenik v roku 1412 dostal pod nadvládu Benátok. Kvôli ťažkým vojnám s Turkami boli na obranu proti Osmanom vybudované pevnostné systémy. Najväčším osmanským útokom na Šibenik bola bitka pri Šibeniku v roku 1647. V polovici 16. storočia zdecimoval mesto mor a spôsobil jeho dlhodobý úpadok a pomalé zotavovanie. Po páde Benátok v roku 1797 sa Šibenik stal súčasťou Habsburskej monarchie, kde zostal až do konca prvej svetovej vojny. Potom nastala talianska okupácia, ktorá trvala až do roku 1921, kedy bolo mesto pripojené ku Kráľovstvu SHS. V roku 1941 však Šibenik opäť obsadili Taliani a po kapitulácii Talianska v druhej svetovej vojne prevzala formálnu moc NDH. Počas 2. svetovej vojny spojenci bombardovali mesto, počas čoho bola radnica zrovnaná so zemou. Počas socialistickej Juhoslávie boli v meste otvorené nové továrne a závody, v dôsledku čoho ekonomika prekvitala, ale to všetko sa zmenilo počas občianskej vojny v 90-tych rokoch. Po vojne, ktorou župa veľmi utrpela, sa mesto pomaly obracia na cestovný ruch, takže dnes patrí medzi najatraktívnejšie turistické destinácie v Chorvátsku.
Katedrála sv. Jakov – UNESCO
Je jedným z najvýznamnejších a najkrajších architektonických diel v Chorvátsku a bola zaradená do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO v roku 2000. Stavala sa viac ako sto rokov, v priebehu 15. a 16. storočia, a je jedinečná v tom, že je úplne postavená z kameňa – bez použitia spojivového materiálu. Najvýznamnejšími staviteľmi katedrály sú Juraj Dalmatinac a Nikola Florentinac. Počas storočného obdobia výstavby katedrála prešla zmenami v troch rôznych slohoch: gotika, goticko-renesančný a renesancie. Krásou vyniká impozantná kupola, ktorá bola zasiahnutá počas občianskej vojny a dnes je symbolom Šibeniku. Katedrála je známa aj svojimi ikonografickými novinkami, medzi ktorými sú plastiky 71 hláv na vonkajšej strane, ktoré sa považujú za jednotlivé portréty Jurajových súčasníkov. Od roku 2019 má katedrála aj vlastné Interpretačné centrum v starom centre Šibeniku, 150 m od samotnej katedrály, ktoré sumarizuje bohatú históriu Šibenickej diecézy na jednom mieste a prostredníctvom výtvarných a interpretačných prvkov vyrozpráva návštevníkom príbeh o zvláštnostiach stavby katedrály.
Pevnosť sv. Mikuláša – UNESCO
Pevnosť sv. Mikuláša pri vstupe do Kanálu sv. Ante v Šibeniku, je unikátna renesančná stavba benátskej fortifikačnej architektúry a výnimočná pamiatka svetového architektonického dedičstva. Bola postavená na ostrovčeku Ljuljevac, na mieste bývalého benediktínskeho kláštora sv. Nikola, po ktorom dostala meno. S výstavbou pevnosti podľa projektu benátskeho architekta Giana Girolama Sanmichelliho sa začalo v roku 1540 po páde mesta Skradin pod osmanskou nadvládou, keď Benátčania museli posilniť obranu Šibeniku, svojho najdôležitejšieho strategického prístavu na východe. Osobitná hodnota pevnosti sv. Nikole je, že si zachovala svoju pôvodnú podobu a vzácne renesančné architektonické riešenia, preto bola v roku 2017 zaradená do zoznamu svetového dedičstva UNESCO pod nomináciou „Obranné systémy Benátskej republiky v 16. a 17. storočí“.
Málo miest sa môže pochváliť takým bohatstvom sakrálnych pamiatok ako Šibenik – až 24 kostolov. Časť z nich sa využíva ako múzeum či galéria.
Kostol sv. Frane – postavený v druhej polovici 14. storočia v krajnej juhovýchodnej časti historického jadra mesta. Kostol je priestranná jednoloďová gotická stavba bez architektonických dekoratívnych prvkov. V 15. storočí bola dostavaná kaplnka sv. Kríža a prerobené presbytérium so svätyňou. Na priečelí kostola je hlavný vchod s gotickým kamenným rámom a v lunete môžete vidieť zvyšky freskovej maľby zo 14. storočia. V kaplnke je umiestnený organ, ktorý bol postavený v roku 1762, vyrobil ho slávny staviteľ týchto nástrojov Petar Nakić. Ako súčasť architektonického komplexu Šibenských františkánov sa na južnej strane kostola nachádza kláštor zo 14. storočia. Keďže kultúrne a historické umelecké hodnoty sa zbierali po stáročia, kláštor je dnes miesto, kde je uložená veľká časť mestského pamiatkového dedičstva. Kláštorná knižnica vyniká zbierkou 140 inkunábul a zbierkou rukopisných kódexov. Nachádza sa tu aj „Šibenická modlitba“, jedna z najstarších chorvátskych jazykových a literárnych pamiatok, napísaná v latinčine okolo roku 1375.
Kostol sv. Krševana – je najstaršia zachovaná sakrálna stavba, pochádza z 12. storočia. Bol postavený v románskom štýle. Do 2. svetovej vojny slúžil na bohoslužby, počas vojny bol značne poškodený. Po obnove sa stal výstavným priestorom Múzea mesta Šibenik a dnes je z neho galéria .
Kostol sv. Ducha – nachádza sa v centre mesta na námestí Dinka Zavorovića a bol postavený v 17. storočí podľa projektu Antuna Nogulovića. Kostol zdobí krásna kamenná fasáda s rozetou v barokovom štýle.
Kostol sv. Barbory – pamiatka gotickej architektúry. Kostol je jednoloďová stavba, ktorej výstavba sa začala okolo roku 1400. Nad hlavným vchodom sa vyníma gotická nika, v ktorej je plastika sv. Mikuláša – dielo talianskeho majstra Bonina z Milána. Na severnej stene kostola je gotické okno, v spodnej časti ktorého sa nachádza sochárske dielo, ktoré nechal vyhotoviť šibenický lekár Marko v roku 1419. Ide o unikátnu ukážku stredovekého reliéfneho znázornenia lekára na východnom pobreží. Dnes sa v kostole nachádza malé cirkevné múzeum, kde sú vystavené najcennejšie umelecké diela zo 14. – 17. storočia.
Kostol sv. Kríža – postavený začiatkom 17. storočia z bieleho tesaného kameňa a dominuje centrálnej časti Dolca. Kostol zdobí veľká rozeta, na ktorej sú vytesané medailóny 12 apoštolov. Výstavbu kostola iniciovalo bratstvo sv. Marka, vďaka ktorému bol získaný aj organ v roku 1776.
Kostol sv. Dominika – nachádza sa na západnom pobreží mesta. Základom bola do roku 1910 renesančná stavba, ktorá však nadobudla gotický štýl. V interiéri kostola sa ukrývajú dva cenné drevené oltáre, hrobka šibenického biskupa Arrigonia a organ vyrobený v roku 1818 majstrom Gaetanom Mascatellim.